V prvom zápase 21. marca 1969 vyhrali reprezentanti Československa nad
sovietskou zbornou 2:0. Druhý a ešte emotívnejší duel sa odohral 28.
marca, kedy zdolali ZSSR 4:3. Po zápase vypukli v uliciach
Československa búrlivé oslavy spojené s protestom proti prítomnosti
sovietskych okupačných vojsk.
Legendárny svetový šampionát sa mal pôvodne konať v Československu. Do
Švédska sa presunul práve pre inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR.
Boli to prvé majstrovstvá od okupácie, na ktorých sa mali stretnúť naši
reprezentanti s výberom ZSSR. Už tento fakt predznamenával, že duely
medzi oboma rivalmi budú mať silný emotívny náboj.
Vtedajšiu hokejovú výpravu viedli tréneri Jaroslav Pitner a Vladimír
Kostka. Kapitánom mužstva bol Slovák a kanonier Slovana Bratislava Jozef
Golonka. Výber tvorili aj ďalší hráči, ktorí sa neskôr stali legendami
českého a slovenského hokeja. V zostave figurovali mená ako Vladimír
Dzurilla, Miroslav Lacký, Jan Suchý, Josef Horešovský, Oldřich Machač,
Fratišek Pospíšil, Vladimír Bednář, František Šefčík, Jaroslav Jiřík,
Jan Hrbatý, Jaroslav Holík, Jiří Holík, Richard Farda, Václav
Nedomanský, Josef Černý, Jan Klapáč, Jan Havel a Josef Augusta.
Prvý zápas 21. marca 1969 sa odohral na štokholmskom štadióne pred 8000
divákmi, medzi ktorými boli aj mnohí emigranti z okupovaného
Československa. Pri nástupe československých hokejistov tribúny v aréne
skandovali "Dubček! Dubček!"
Hokejisti nabudení aj politickými udalosťami z augusta 1968 zdolali
sovietsku zbornú 2:0. Góly strelili Jan Suchý a Josef Černý. Okrem
obetavej hry sa československí reprezentanti predviedli aj odvážnym
gestom, keď odmietli po zápase podať ruky hokejistom ZSSR, čím jasne a
na medzinárodnej scéne demonštrovali odmietavý postoj k okupácii svojej
vlasti. Československí hokejisti prejavili odvahu nielen na ľade, ale aj
po zápase, keď poskytovali rozhovory aj reportérom Rádia Slobodná Európa.
Radosť po zápase zavládla aj v uliciach československých miest.
Oslavujúci ľudia v Prahe či v Bratislave vnímali hokejovú prehru ZSSR
ako symbolickú odplatu za august 1968.
"V piatok 21. marca v nočných hodinách po skončení hokejového zápasu
ČSSR-ZSSR zaplnili ulice Bratislavy tisícky hokejových nadšencov
tešiacich sa z víťazstva 2:0. Osvetľovaní stovkami fakiel z novinového
papiera mohutne skandovali na počesť našich hokejistov a zamierili k
bytom Dzurillu a Golonku, kde dlhé minúty prevolávali na ich
slávu a spievali štátnu hymnu," píše sa v správe z archívu TASR.
Pred druhým zápasom, ktorý sa odohral 28. marca 1969 sa niektorí
československí reprezentanti na čele s Golonkom rozhodli, že si na
dresoch prelepia päťcípu hviezdu, ktorá bola súčasťou vtedajšieho
štátneho znaku ČSSR. S takto vylepšenými dresmi nastúpili pred 10.000
divákmi proti sovietskej zbornej. Dramatický zápas sa skončil 4:3 v
prospech ČSSR, keď víťazný gól strelil Jaroslav Holík.
Po zápase prepukli v Československu oslavy spojené s demonštráciami
proti prítomnosti sovietskych vojsk na území ČSSR. Mestá zaplavili
letáky a nápisy na stenách ČSSR - okupanti 4:3. Reprezentanti napokon
priniesli domov "iba" bronzové medaily, ale s príchuťou zlata. Po
návrate sa hokejisti stali pre mnohých občanov Československa hrdinami.
Hráči ako aj realizačný tím boli za svoje správanie na majstrovstvách
vyšetrovaní vtedajšou Štátnou bezpečnosťou. Pozápasové protesty pred
sovietskymi vojenskými posádkami neostali ani bez silnej odozvy
vtedajšieho sovietskeho politického vedenia.